Hruškovica patrí medzi najstaršie destiláty získavané z lesných divých plodov. Má nesmierne náročné spracovanie. V ľudovom liečiteľstve bol tento destilát považovaný za pravú medicínu. Kto ho raz ochutná, určite bude súhlasiť. Nevšedná aróma, podfarbená zvláštnymi chuťovými podtónmi, ho radí medzi rarity. Odporúčame ho zvedavým konzumentom, pôžitkárom či poľovníkom, keďže sa veľmi hodí aj k divine.
DIVÁ HRUŠKA
(Pyrus pyraster) ľudovo planá hruška
Hruška patrí medzi najstaršie pestované ovocné druhy v Európe. Kedysi bola u nás jedným z najrozšírenejších ovocných druhov. Dnes sa opäť stáva populárnou a nájdeme ju dokonca aj vo vyššie položených regiónoch. Umožňujú to nové odrody, ale aj efektívnejšie pestovateľské tvary. Treba poznamenať, že pôvod majú prevažne v hruške divej, ktorá je, žiaľ, na ústupe, pretože sa často odstraňuje ako nepotrebná. Takisto lesníci ju odstraňujú z porastov. Ak sa nájde, tak viac-menej ako omilostený solitér, ktorý vplyvom činnosti lesnej zveri vyrastá do zaujímavých tvarov. Pre svoje kvality by si však zaslúžila väčšiu pozornosť. Plod je 2 – 3 cm dlhá malvica, sladko-horkastej chuti, tvrdá aj pri plnej zrelosti. Na ďalšie použitie je vhodná až po zhnednutí (ľudovo hniličení) alebo usušení. V minulosti mala hlavné uplatnenie v ľudovom liečiteľstve v sušenej forme alebo ako vychýrený destilát. Divé hrušky majú liečivejšie vlastnosti ako hrušky šľachtené.